 |
|
Psychologické riziká a traumatické dopady umelého potratu
Samovražda
-
6-krát vyššia miera samovrážd. Dve národné štúdié
z Fínska ukázali, že ženy ktoré podstúpili umelý potrat majú
6-krát vyššiu pravdepodobnosť pokusu o samovraždu v roku
po potrate ako ženy po pôrode.1
-
Samovražedné myšlienky u 60% žien. Podľa nedávnej štúdie
jedného z najväčších vedeckých časopisov, 31% žien malo po
interrupcii samovražedné myšlienky. V inom prieskume,
približne 60% žien s post-abortívnymi problémami priznalo
samovražedné myšlienky, a 28% z nich sa aj pokúsilo
o samovraždu, z toho polovica týchto žien dokonca dva-
alebo viackrát.2
-
Riziko samovraždy zvýšené o 154%. Ďalšia štúdia na viac
ako 173 000 amerických ženách, ktoré išli na potrat alebo
vynosili dieťa až do pôrodu, zistila, že počas ôsmich rokov po
ukončení tehotenstva, ženy ktoré boli na potrate, mali 154% vyššie
riziko pokusu o samovraždu ako ženy, ktoré vynosili dieťa
a porodili ho.3
-
Vyššie riziko samovraždy u dospievajúcich dievčat.
Dospievajúce dievčatá majú 6-krát vyššiu pravdepodobnosť pokusu
o samovraždu počas 6-tich mesiacov po zákroku ako dievčatá,
ktoré potrat nepodstúpili, a 2- až 4-krát vyššiu
pravdepodobnosť pokusu o samovraždu po potrate ako dospelé
ženy.4
Depresia
-
Riziko klinickej depresie je vyššie o 65%. Dlhodobé
štúdie amerických žien ukázali, že po potrate mali tieto ženy o 65%
vyššie riziko dlhodobej klinickej depresie, po zvážení veku, rasy,
vzdelanosti, stavu, rozvodu, príjmu, a predošlého psychologického
stavu.5
-
Riziko depresie taktiež ostáva vysoké, keď tehotenstvo bolo
neočakávané. Z národnej vzorky žien s neočakávaným prvým
tehotenstvom, ženy, ktoré podstúpili potrat, majú značne vyššiu
pravdepodobnosť dlhotrvajúcej depresie v porovnaní so ženami, ktoré
porodili neočakávane počaté dieťa.6
Trauma
-
65% žien zaznamenalo príznaky post-traumatickej stresovej
poruchy (PTSP). Podľa výskumu na amerických a ruských
ženách, ktoré boli na potrate, 65% Američaniek zažilo viaceré
príznaky PTSP, ktoré prisúdili potratom. Niečo vyše 14% žien
zaznamenalo všetky príznaky diagnózy PTSP vyvolanej potratom,
a 25% sa vyjadrilo, že sa im nedostalo dostačujúceho
poradenstva. 64% žien povedalo, že sa cítili nútené k potratu
okolím.7
-
60% žien tvrdí, že mali pocit, akoby „časť z nich
umrela“. Vo vyššie spomínanej štúdií, 60% amerických žien sa
vyjadrilo, že mali pocity, akoby „časť z nich umrela“ po
potrate. 7
-
Riziko hospitalizácie zdvojnásobené. V porovnaní so
ženami, ktoré porodili, tie po potrate majú viac ako 2-krát vyššie
riziko hospitalizácie do 6 mesiacov pre psychiatrické
chorobám.8
-
Viac ambulantných pacientov psychiatrickej pomoci.
Analýza kalifornských medicínskych záznamov ukazuje, že ženy čo
podstúpili potrat, potrebujú značne viac liečby v rámci ambulantnej
starostlivosti kvôli psychiatrickým chorobám.9
-
Mnohonásobné poruchy a ľútosť. Štúdia
post-abortívnych pacientok len 8 týždňov po potrate zistila, že 44%
zaznamenalo nervové poruchy, 36% malo poruchy spánku, 31% ľutovalo
svoje rozhodnutie, a 11% žien doktori predpísali
psychotropické lieky.10
-
Všeobecná porucha úzkosti. Spomedzi žien, ktoré nemali
žiadne predchádzajúce príznaky úzkosti, ženy ktoré nechali potratiť
svoje prvé neočakávané dieťa, mali o 30% vyššiu pravdepodobnosť
výskytu všetkých príznakov, ktoré sú bežné pre diagnózu úzkosti
(poruchy nepokoja) v porovnaní so ženami, ktoré vynosili dieťa
až do pôrodu.11
-
Poruchy spánku. V štúdií, na ktorej sa podieľali
ženy, ktoré nikdy pred tým nemali poruchy spánku, sa zistilo, že
ženy po prekonaní potratu mali vyššiu pravdepodobnosť liečby
porúch spánku v porovnaní so ženami, ktoré porodili (skoro 2-krát
pravdepodobnejšie počas prvých 180-tich dňoch po potrate.) Viacero
ďalších štúdii ukázalo, že problémy spánku mávajú traumatizované
obete.12
-
Pred potratom sa poruchy nevyskytovali. Novozélandská
štúdia ukázala, že ženy mali po potrate zvýšenú mieru
sebavražedného správania, depresiu, úzkosť, užívanie drog,
a iné poruchy správania. Štúda zistila, že tieto poruchy sa
v správaní nevyskytovali pred potratom.13
Poruchy stravovania a požívanie návykových látok.
-
Poruchy stravovania sa u 39% žien zaznamenal prieskum na
ženách s post-abortívnymi problémami.14
-
5-násobne vyššie riziko užívania drog a alkoholu. Po
vylúčení žien, ktoré už v minulosti užívali návykové látky, ženy,
ktoré podstúpili potrat vo svojom prvom tehotenstve, majú 5-násobne
väčšie riziko užívania návykových látok a alkoholu
v porovnaní so ženami, ktoré porodia.15
-
Závislosti počas ďalších tehotenstiev. Spomedzi
prvorodičiek, ženy, ktoré zažili potrat, majú 5-násobne vyššiu
pravdepodobnosť užívania drog, 2-násobne vyššiu pravdepodobnosť
užívania alkoholu, a 10-násobne väčšiu pravdepodobnosť
užívania marihuany počas tehotenstva v porovnaní so ženami,
ktoré potrat nepodstúpili.16
-
Užívanie alkoholu spojené s ďalšími problémami.
Závislosť na alkohole po potrate sa spája s násilným
správaním, rozvodmi alebo odlukami manželov, autonehodami
a stratou zamestnania.17
Donucovanie, pocit viny, a potláčaný žiaľ
-
Donútené konať proti svojmu presvedčeniu, hodnotám
a svedomiu. „Rozhodnutie“ ísť na potrat je často založené
na nárokoch či hrozbách okolia – aj keď to porušuje morálne zásady
ženy a jej túžbu dieťa si nechať.18 Je to známy rizikový faktor pre
psychologické komplikácie po potrate.19
-
64% žien malo pocit nútenia k potratu svojím okolím podľa
nedávnej štúdie amerických žien po potrate.7
-
Časté negatívne reakcie. V prieskume žien, ktoré
zaznamenali post-abortívne problémy, 80% z nich pociťovalo
vinu, 83% ľútosť, 79% stratu, 62% hnev a 70%
depresiu.2
-
Zakázaná ľútosť. Očakávania verejnosti, osobná hanba
a verejné či profesionálne popieranie vedú k potláčanej
ľútosti po potrate, čo má za následok depresie, poruchy jedenia,
sebazničujúci životný štýl, samovraždy, atď.20
Rozvod a chronické problémy vo vzťahoch
-
Ženy, ktoré v minulosti podstúpili potrat, majú častejšie
kratšie vzťahy a viac rozvodov. Možnými dôvodmi sú nižšia
sebadôvera, väčšia nedôvera voči mužom, sexuálne poruchy, užívanie
návykových látok, a zvýšená depresia, nepokoj a prchké
správanie či hnev.21
-
Vyšší výskyt chudoby a slobodného materstva po
opakovaných potratoch. Ženy, ktoré mali viac ako jeden potrat
(z nich skoro polovica má potrat každý rok)22, sú častejšie slobodnými matkami
s podporou štát..23
-
30-50% žien registruje po potrate sexuálne problémy ako
napríklad promiskuitu, stratu pôžitku z pohlavného styku, zvýšené
bolesti, a averziu voči sexu či
mužom.23
Bez poradenstva pred, či po potrate: ženy chceli
alternatívy
-
V štúdií amerických a ruských žien, ktoré mali potrat
sa zistilo, že 67% amerických žien pred potratom
nedostalo žiadne poradenstvo/informácie, 84% nedostalo pred
potratom dostačujúce poradenstvo, 79% nebolo informovaných
o alternatívach a 54% si vtedy nebolo svojim
rozhodnutím isté7
Nevyriešená trauma a tyranie detí
-
Pravdepodobnosť týrania vlastných detí o 144% vyššia.
Jeden výskum postrehol, že ženy po umelom potrate mali o 144%
vyššiu pravdepodobnosť fyzického násilia na svojich deťoch ako
ženy, ktoré potrat nemali.24
-
Týranie detí súvisí s nevyriešenou traumou. Potrat
súvisí s častejším násilným správaním, užívaním alkoholu
a drog, depresiou, a slabým materským putom so svojimi
budúcimi deťmi. Tieto faktory úzko súvisia s násilím na deťoch
a potvrdzujú súvislosť medzi nevyriešenou post-abortívnou
traumou a nasledným týraním detí.25
Opakované potraty, sebatrestanie a rizikový faktor
-
48% žien idúcich na potrat už potrat malo.22 U
žien, ktoré už na potrate boli, je 4-násobne vyššia pravdepodobnosť
ukončiť tehotenstvo ako u žien, ktoré na potrate nikdy
neboli.21 Ide zjavne o sebatrestanie.26
-
Štúdie identifikovali faktory, ktoré u žien zvyšujú riziko
negatívnych reakcií na potrat, vrátane pocitu tlaku
k nechcenému potratu, chýbajúcej podpory, nábožnosti,
predchádzajúcich emotívnych či psychologických problémov, puberty,
neistoty v rozhodovaní a prístupu k limitovanému
alebo žiadnemu poradenstvu.19
Zdroje:
1 Gissler, Hemminki &
Lonnqvist, "Suicides after pregnancy in Finland, 1987-94: register
linkage study,"British Journal of Medicine 313:1431-4, 1996;
and M. Gissler, “Injury deaths, suicides and homicides associated
with pregnancy, Finland 1987-2000,”European J. Public Health
15(5):459-63,2005.
2 D. Reardon, Aborted
Women, Silent No More
(Springfield, IL: Acorn Books, 2002).
3 DC Reardon et. al.,
“Deaths Associated With Pregnancy Outcome: A Record Linkage Study
of Low Income Women,” Southern Medical Journal
95(8):834-41, Aug. 2002.
4
B. Garfinkel, et al., “Stress, Depression and Suicide: A
Study of Adolescents in Minnesota,” Responding to High Risk
Youth (University of Minnesota:
Minnesota Extension Service, 1986); M. Gissler, et. al., “Suicides
After Pregnancy in Finland: 1987-94: register linkage study,”
British Medical Journal, 313: 1431-1434, 1996; and N.
Campbell, et. al., “Abortion in Adolescence,”
Adolescence
, 23:813-823, 1988. See the “Teen Abortion Risks” Fact
Sheet at www.theunchoice.com/resources.htm for more
information.
5 JR Cougle, DC Reardon
& PK Coleman, “Depression Associated With Abortion and
Childbirth: A Long-Term Analysis of the NLSY Cohort,” Medical
Science Monitor 9(4):CR105-112,
2003.
6 DC Reardon, JR Cougle,
“Depression and unintended pregnancy in the National Longitudinal
Study of Youth: a cohort study,” British Medical Journal 324:151-2, 2002.
7 VM Rue et. al., “Induced
abortion and traumatic stress: A preliminary comparison of American
and Russian women,” Medical Science Monitor
10(10): SR5-16, 2004.
8 DC Reardon et. al.,
“Psychiatric admissions of low-income women following abortions and
childbirth,” Canadian Medical Association Journal
168(10): May 13, 2003.
9 PK Coleman et. al.,
“State-Funded Abortions Versus Deliveries: A Comparison of
Outpatient Mental Health Claims Over Four Years,” American
Journal of Orthopsychiatry
72(1):141-152, 2002.
10
Ashton,"The Psychosocial Outcome of Induced Abortion",
British Journal of Ob & Gyn.
87:1115-1122, 1980.
11 JR Cougle, DC Reardon,
PK Coleman, “Generalized Anxiety Following Unintended Pregnancies
Resolved Through Childbirth and Abortion: A Cohort Study of the
1995 National Survey of Family Growth,” Journal of Anxiety
Disorders 19:137-142 (2005).
12
DC Reardon and PK Coleman, “Relative Treatment Rates for
Sleep Disorders and Sleep Disturbances Following Abortion and
Childbirth: A Prospective Record Based-Study,” Sleep
29(1):105-106, 2006.
13
DM Fergusson et. al., “Abortion in young women and
subsequent mental health,” Journal of Child Psychology and
Psychiatry 47(1): 16-24,
2006.
14
T. Burke with D. Reardon,
Forbidden Grief: The Unspoken Pain of Abortion Springfield, IL: Acorn Books, 2002)
189, 293
15
DC Reardon, PG Ney, “Abortion and Subsequent Substance
Abuse,” American Journal of Drug and Alcohol Abuse 26(1):61-75, 2000.
16
PK Coleman et. al., “A history of induced abortion in
relation to substance abuse during subsequent pregnancies carried
to term,” American Journal of Obstetrics and Gynecology 1673-8, Dec. 2002.
17
Benedict, et al., "Maternal Perinatal Risk Factors and
Child Abuse," Child Abuse and Neglect
9:217-224, 1985; P.G. Ney, "Relationship between Abortion
and Child Abuse," Canadian Journal of Psychiatry , 24:610-620, 1979; Shepard, et al.,
"Contraceptive Practice and Repeat Induced Abortion: An
Epidemiological Investigation," J. Biosocial Science 11:289-302, 1979; M. Bracken, "First and
Repeated Abortions: A Study of Decision-Making and Delay," J. Biosocial Science 7:473-491,
1975; S. Henshaw, "The Characteristics and Prior Contraceptive Use
of U.S. Abortion Patients," Family Planning Perspectives , 20(4):158-168, 1988; D. Sherman, et
al., "The Abortion Experience in Private Practice," Women and
Loss: Psychobiological Perspectives
, ed. W.F. Finn, et al., (New York: Praeger Publishers,
1985) 98-107; E.M. Belsey, et al., "Predictive Factors in Emotional
Response to Abortion: King's Termination Study - IV," Social
Science and Medicine 11:71-82,
1977; E. Freeman, et al., Emotional Distress Patterns Among Women
Having First or Repeat Abortions," Obstetrics and Gynecology
55(5):630-636, 1980; C. Berger, et
al., "Repeat Abortion: Is it a Problem?" Family Planning
Perspectives 16(2):70-75
(1984).
18
George Skelton, “Many in Survey Who Had Abortion Cite Guilt
Feelings,” Los Angeles Times, March 19, 1989, p. 28
(question 76). See also Mary K. Zimmerman, Passage Through
Abortion (New York, Prager
Publishers, 1977).
19
David C. Reardon, “The Duty to Screen: Clinical, Legal, and
Ethical Implications of Predictive Risk Factors of Post-Abortion
Maladjustment,” The Journal of Contemporary Health Law and
Policy 20(2):33-114, Spring
2004.
20
For more on this topic, see T. Burke, Forbidden Grief:
The Unspoken Pain of Abortion
(Springfield, IL: Acorn Books, 2002).
21
“Facts in Brief: Induced Abortion,” The Alan Guttmacher
Institute (www.agi-usa.org), 2002.
22
Speckhard, Psycho-social Stress Following
Abortion , (Kansas City, MO: Sheed
& Ward, 1987); and Belsey, et al., "Predictive Factors in
Emotional Response to Abortion: King's Termination Study - IV,"
Social Science & Medicine
11:71-82, 1977. 24.
23
Speckhard, Psycho-social Stress Following
Abortion , (Kansas City, MO: Sheed
& Ward, 1987); and Belsey, et al., "Predictive Factors in
Emotional Response to Abortion: King's Termination Study - IV,"
Social Science & Medicine
11:71-82, 1977. 24. Priscilla
K. Coleman, et. al., “Associations between voluntary and
involuntary forms of perinatal loss and child maltreatment among
low-income mothers,” Acta Paediatrica 94, 2005.
24
Priscilla K. Coleman, et. al., “Associations between
voluntary and involuntary forms of perinatal loss and child
maltreatment among low-income mothers,” Acta Paediatrica 94,
2005.
25
Benedict, et al., "Maternal Perinatal Risk Factors and
Child Abuse," Child Abuse and Neglect
9:217-224, 1985; P.G. Ney, "Relationship between Abortion
and Child Abuse," Canadian Journal of Psychiatry , 24:610-620, 1979. See also Reardon,
Aborted Women, Silent No More
(Springfield, IL: Acorn Books, 2002) 129-30, which describes a case of woman
who beat her three year old son to death shortly after an abortion
which triggered a "psychotic episode" of grief, guilt, and
misplaced anger
26
Leach, "The Repeat Abortion Patient," Family Planning
Perspectives 9(1):37-39, 1977;
S. Fischer, "Reflection on Repeated Abortions: The meanings and
motivations," Journal of Social Work Practice
2(2):70-87, 1986; B. Howe, et al., "Repeat
Abortion, Blaming the Victims," Am. J. of Public Health 69(12):1242-1246, 1979.21. David C.
Reardon, “The Duty to Screen: Clinical, Legal, and Ethical
Implications of Predictive Risk Factors of Post-Abortion
Maladjustment,” The Journal of Contemporary Health Law and
Policy 20(2):33-114, Spring
2004.3. DC Reardon et. al., “Deaths Associated With Pregnancy
Outcome: A Record Linkage Study of Low Income Women,” Southern
Medical Journal 95(8):834-41,
Aug. 2002.
|
 |
|