Psychologické riziká a traumatické dopady umelého potratu

Samovražda

• 6-krát vyššia miera samovrážd. Dve národné štúdié z Fínska ukázali, že ženy ktoré podstúpili umelý potrat majú 6-krát vyššiu pravdepodobnosť pokusu o samovraždu v roku po potrate ako ženy po pôrode.¹

• Samovražedné myšlienky u 60% žien. Podľa nedávnej štúdie jedného z najväčších vedeckých časopisov, 31% žien malo po interrupcii samovražedné myšlienky. V inom prieskume, približne 60% žien s post-abortívnymi problémami priznalo samovražedné myšlienky, a 28% z nich sa aj pokúsilo o samovraždu, z toho polovica týchto žien dokonca dva- alebo viackrát.²

• Riziko samovraždy zvýšené o 154%. Ďalšia štúdia na viac ako 173 000 amerických ženách, ktoré išli na potrat alebo vynosili dieťa až do pôrodu, zistila, že počas ôsmich rokov po ukončení tehotenstva, ženy ktoré boli na potrate, mali 154% vyššie riziko pokusu o samovraždu ako ženy, ktoré vynosili dieťa a porodili ho.³

• Vyššie riziko samovraždy u dospievajúcich dievčat. Dospievajúce dievčatá majú 6-krát vyššiu pravdepodobnosť pokusu o samovraždu počas 6-tich mesiacov po zákroku ako dievčatá, ktoré potrat nepodstúpili, a 2- až 4-krát vyššiu pravdepodobnosť pokusu o samovraždu po potrate ako dospelé ženy.⁴

Depresia

• Riziko klinickej depresie je vyššie o 65%. Dlhodobé štúdie amerických žien ukázali, že po potrate mali tieto ženy o 65% vyššie riziko dlhodobej klinickej depresie, po zvážení veku, rasy, vzdelanosti, stavu, rozvodu, príjmu, a predošlého psychologického stavu.⁵

• Riziko depresie taktiež ostáva vysoké, keď tehotenstvo bolo neočakávané. Z národnej vzorky žien s neočakávaným prvým tehotenstvom, ženy, ktoré podstúpili potrat, majú značne vyššiu pravdepodobnosť dlhotrvajúcej depresie v porovnaní so ženami, ktoré porodili neočakávane počaté dieťa.⁶

Trauma

• 65% žien zaznamenalo príznaky post-traumatickej stresovej poruchy (PTSP). Podľa výskumu na amerických a ruských ženách, ktoré boli na potrate, 65% Američaniek zažilo viaceré príznaky PTSP, ktoré prisúdili potratom. Niečo vyše 14% žien zaznamenalo všetky príznaky diagnózy PTSP vyvolanej potratom, a 25% sa vyjadrilo, že sa im nedostalo dostačujúceho poradenstva. 64% žien povedalo, že sa cítili nútené k potratu okolím.⁷

• 60% žien tvrdí, že mali pocit, akoby „časť z nich umrela“. Vo vyššie spomínanej štúdií, 60% amerických žien sa vyjadrilo, že mali pocity, akoby „časť z nich umrela“ po potrate. ⁷

• Riziko hospitalizácie zdvojnásobené. V porovnaní so ženami, ktoré porodili, tie po potrate majú viac ako 2-krát vyššie riziko hospitalizácie do 6 mesiacov pre psychiatrické chorobám.⁸

• Viac ambulantných pacientov psychiatrickej pomoci. Analýza kalifornských medicínskych záznamov ukazuje, že ženy čo podstúpili potrat, potrebujú značne viac liečby v rámci ambulantnej starostlivosti kvôli psychiatrickým chorobám.⁹

• Mnohonásobné poruchy a ľútosť. Štúdia post-abortívnych pacientok len 8 týždňov po potrate zistila, že 44% zaznamenalo nervové poruchy, 36% malo poruchy spánku, 31% ľutovalo svoje rozhodnutie, a 11% žien doktori predpísali psychotropické lieky.¹⁰

• Všeobecná porucha úzkosti. Spomedzi žien, ktoré nemali žiadne predchádzajúce príznaky úzkosti, ženy ktoré nechali potratiť svoje prvé neočakávané dieťa, mali o 30% vyššiu pravdepodobnosť výskytu všetkých príznakov, ktoré sú bežné pre diagnózu úzkosti (poruchy nepokoja) v porovnaní so ženami, ktoré vynosili dieťa až do pôrodu.¹¹

• Poruchy spánku. V štúdií, na ktorej sa podieľali ženy, ktoré nikdy pred tým nemali poruchy spánku, sa zistilo, že ženy po prekonaní potratu  mali vyššiu pravdepodobnosť liečby porúch spánku v porovnaní so ženami, ktoré porodili (skoro 2-krát pravdepodobnejšie počas prvých 180-tich dňoch po potrate.) Viacero ďalších štúdii ukázalo, že problémy spánku mávajú traumatizované obete.¹²

• Pred potratom sa poruchy nevyskytovali. Novozélandská štúdia ukázala, že ženy mali po potrate zvýšenú mieru sebavražedného správania, depresiu, úzkosť, užívanie drog, a iné poruchy správania. Štúda zistila, že tieto poruchy sa v správaní nevyskytovali pred potratom.¹³

Poruchy stravovania a požívanie návykových látok.

• Poruchy stravovania sa u 39% žien zaznamenal prieskum na ženách s post-abortívnymi problémami.¹⁴

• 5-násobne vyššie riziko užívania drog a alkoholu. Po vylúčení žien, ktoré už v minulosti užívali návykové látky, ženy, ktoré podstúpili potrat vo svojom prvom tehotenstve, majú 5-násobne väčšie riziko užívania návykových látok a alkoholu v porovnaní so ženami, ktoré porodia.¹⁵

• Závislosti počas ďalších tehotenstiev. Spomedzi prvorodičiek, ženy, ktoré zažili potrat, majú 5-násobne vyššiu pravdepodobnosť užívania drog, 2-násobne vyššiu pravdepodobnosť užívania alkoholu, a 10-násobne väčšiu pravdepodobnosť užívania marihuany počas tehotenstva v porovnaní so ženami, ktoré potrat nepodstúpili.¹⁶

• Užívanie alkoholu spojené s ďalšími problémami. Závislosť na alkohole po potrate sa spája s násilným správaním, rozvodmi alebo odlukami manželov, autonehodami a stratou zamestnania.¹⁷

Donucovanie, pocit viny, a potláčaný žiaľ

• Donútené konať proti svojmu presvedčeniu, hodnotám a svedomiu. „Rozhodnutie“ ísť na potrat je často založené na nárokoch či hrozbách okolia – aj keď to porušuje morálne zásady ženy a jej túžbu dieťa si nechať.¹⁸ Je to známy rizikový faktor pre psychologické komplikácie po potrate.¹⁹

• 64% žien malo pocit nútenia k potratu svojím okolím podľa nedávnej štúdie amerických žien po potrate.⁷

• Časté negatívne reakcie. V prieskume žien, ktoré zaznamenali post-abortívne problémy, 80% z nich pociťovalo vinu, 83% ľútosť, 79% stratu, 62% hnev a 70% depresiu.²

• Zakázaná ľútosť. Očakávania verejnosti, osobná hanba a verejné či profesionálne popieranie vedú k potláčanej ľútosti po potrate, čo má za následok depresie, poruchy jedenia, sebazničujúci životný štýl, samovraždy, atď.²⁰

Rozvod a chronické problémy vo vzťahoch

• Ženy, ktoré v minulosti podstúpili potrat, majú častejšie kratšie vzťahy a viac rozvodov. Možnými dôvodmi sú nižšia sebadôvera, väčšia nedôvera voči mužom, sexuálne poruchy, užívanie návykových látok, a zvýšená depresia, nepokoj a prchké správanie či hnev.²¹

• Vyšší výskyt chudoby a slobodného materstva po opakovaných potratoch. Ženy, ktoré mali viac ako jeden potrat (z nich skoro polovica má potrat každý rok)²², sú častejšie slobodnými matkami s podporou štát..²³

• 30-50% žien registruje po potrate sexuálne problémy ako napríklad promiskuitu, stratu pôžitku z pohlavného styku, zvýšené bolesti, a averziu voči sexu či mužom.²³

Bez poradenstva pred, či po potrate: ženy chceli alternatívy

• V štúdií amerických a ruských žien, ktoré mali potrat sa zistilo, že 67% amerických žien pred potratom nedostalo žiadne poradenstvo/informácie, 84% nedostalo pred potratom dostačujúce poradenstvo, 79% nebolo informovaných o alternatívach a 54% si vtedy nebolo svojim rozhodnutím isté⁷

Nevyriešená trauma a tyranie detí

• Pravdepodobnosť týrania vlastných detí o 144% vyššia. Jeden výskum postrehol, že ženy po umelom potrate mali o 144% vyššiu pravdepodobnosť fyzického násilia na svojich deťoch ako ženy, ktoré potrat nemali.²⁴

• Týranie detí súvisí s nevyriešenou traumou. Potrat súvisí s častejším násilným správaním, užívaním alkoholu a drog, depresiou, a slabým materským putom so svojimi budúcimi deťmi. Tieto faktory úzko súvisia s násilím na deťoch a potvrdzujú súvislosť medzi nevyriešenou post-abortívnou traumou a nasledným týraním detí.²⁵

Opakované potraty, sebatrestanie a rizikový faktor

• 48% žien idúcich na potrat už potrat malo.²² U žien, ktoré už na potrate boli, je 4-násobne vyššia pravdepodobnosť ukončiť tehotenstvo ako u žien, ktoré na potrate nikdy neboli.²¹ Ide zjavne o sebatrestanie.²⁶

• Štúdie identifikovali faktory, ktoré u žien zvyšujú riziko negatívnych reakcií na potrat, vrátane pocitu tlaku k nechcenému potratu, chýbajúcej podpory, nábožnosti, predchádzajúcich emotívnych či psychologických problémov, puberty, neistoty v rozhodovaní a prístupu k limitovanému alebo žiadnemu poradenstvu.¹⁹

Zdroje: